Dva brehy, jedna rieka, žiadny most?

Autor: Roland Šajban | 10.10.2011 o 15:50 | Karma článku: 4,66 | Prečítané:  826x

Dva svety, dve paralely. Podobné a predsa tak navzájom odlišné. V jednom svete žijú rodičia, ktorí sa všemožne usilujú byť so svojimi deťmi, podieľať sa na ich výchove, radostiach a starostiach, stáť pri nich v ktoromkoľvek okamžiku ich nádherne nevinného detstva, čakať na ich úsmev a byť pripravený utrieť každú slzu. Napriek tejto snahe, im to nie je umožnené pokiaľ sa jeden z rodičov po rozpade manželstva, či partnerstva rozhodne, že toto úsilie bude bojkotovať bránením a uzurpovaním si práva na dieťa.

Dva svety, dve paralely. Podobné a predsa tak navzájom odlišné. V jednom svete žijú rodičia, ktorí sa všemožne usilujú byť so svojimi deťmi, podieľať sa na ich výchove, radostiach a starostiach, stáť pri nich v ktoromkoľvek okamžiku ich nádherne nevinného detstva, čakať na ich úsmev a byť pripravený utrieť každú slzu. Napriek tejto snahe, im to nie je umožnené pokiaľ sa jeden z rodičov po rozpade manželstva, či partnerstva rozhodne, že toto úsilie bude bojkotovať bránením a uzurpovaním si práva na dieťa. Preto neostáva rodičovi, ktorý chce byť čo najviac so svojím dieťaťom a nemôže, obrátiť sa na justičné orgány, kde sa snaží dovolať spravodlivosti a svojich práv. Pretože okrem povinností má rodič aj svoje práva, rovnako ako aj jeho dieťa, o ktorých sa píše v Dohovore o právach dieťaťa, v tomto konkrétnom prípade hlavne v čl.9. Áno, čítate veľmi dobre. Dieťa aj rodič majú práva!!! Takže máme legislatívu, máme súdy, sociálnu kuratelu... v ničom by nemal byť problém. Omyl vážení! Napriek niekoľkým prvým lastovičkám rovnomerná rodičovská jar nie a nie prísť. Rodičia sa k svojím deťom snažia dostať cez neuveriteľné záveje komplikácií a obštrukcií. Do tváre im bije spoločenský a právny blizard, ktorý prekonávajú dokazovaním spôsobilosti starať sa o svoje dieťa. Absurdné, ale reálne. Niekto je v tomto marazme meteosenzitívny viac, iný menej. Tí slabší to po čase vzdajú a rezignujú. Najmä ak sa vyberú proti týmto veterným mlynom úplne sami. Hrdinstvo je skvelá vec, ale tieto mlyny melú hrdinov na počkanie, bez časenky a idú v trojzmennej prevádzke.  Hrdinovia ostávajú vyčerpaní duševne, emocionálne, fyzicky aj finančne. Nadšenie vystrieda frustrácia. Nie vždy je to našťastie tak. Sú organizácie, ktoré sú nápomocné, podporujú rodičov, radia v právnych otázkach, morálne mobilizujú rodiča dieťaťa, ktorý stráca nádej a vieru, že raz bude so svojím potomkom viac ako pár hodín v mesiaci a ak vôbec s ním býva. Nie preto, že nechce, ale preto, že nemôže.  Extrém, ktorý je možné považovať za nočnú moru každého rodiča. Nemôcť byť s vlastným dieťaťom.

Druhý svet, druhý breh a druhý extrém. Rodič má dieťa, môže byť s ním, ale nechce! Dalšia absurdnosť. Ako otcovi, ktorý chce byť so svojím synom a (ne)môže, je pre mňa takýto postoj úplne nepochopiteľný. Opäť niekde spoza rohu nakukne roztopašne bezzubo vysmiata legislatíva, ťahajúc za ruku vzpierajúcu kuratelu. Ako donútiť systém, aby donútil rodiča zaujímať sa o vlastné dieťa? Čo by rodičia, ktorí chcú a nemôžu byť so svojimi deťmi dali za to, keby mali túto možnosť. Byť s nimi? So svojimi vlastnými deťmi? To si dokáže predstaviť len mama, alebo otec, ktorý toto naozaj žijú. Ak ste rodič a môžete byť so svojimi deťmi, skúste si spomenúť, aké to bolo keď bol váš drobec na prázdninách, v tábore. Dva týždne? Maličkosť. A teraz si len na malú chvíľu predstavte, že by to bolo mesiac, pol roka, rok a aj viac. Čo cítite? Zabolelo? Každého kto má srdce zabolí. A sú medzi nami takí, ktorí ho nemajú. Žijú, dýchajú, jedia, spia... no nemajú srdce.

Dva brehy, dva svety. Čo ich spája? Na jednom brehu húf skandujúcich rodičov, domáhajúcich sa svojho práva a s menom svojho syna, či dcéry na perách. Na druhom v nenápadných, sivých kabátoch zachmúrene hľadia do kalnej vody rieky ľudia, rodičia, ktorí márne patrajú v pamäti ako sa volá ich dieťa a kedy má sviatok s matnou spomienkou dátumu, kedy treba poslať alimenty. Tá kalná voda plná bahna v rieke je systém. Systém, ktorý na jedne strane pomáha, aby deti nemohli byť so svojimi rodičmi. Na strane druhej nemá prostriedok, ako donútiť pasívneho rodiča, aby sa o svoje dieťa zaujímal. Odkiaľ sa to bahno v tej rieke vlastne berie???

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Amnestie, Roháč a Sýkora. Čo má vplyv na prípad vraždy Remiáša

Na rozhodnutie o Mečiarových amnestiách má Ústavný súd posledné dni. Nájomný vrah Roháč dostal doživotie. Pri vražde Sýkoru sa spomína SIS.

DOMOV

Koalícia sa chce náhle zbaviť šéfa Ústavu pamäti národa

Ak by zmena zákona prešla, nové pravidlá začnú platiť od 15. októbra 2017.


Už ste čítali?